THE CURE - Songs Of A Lost World
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Knihy J. R. R. Tolkiena a príbehy v nich opísané neboli nikdy také masovo populárne, ako po uvedení prvého dielu z filmovej trilógie „Pán Prsteňov“ od Petera Jacksona v roku 2001. Ošial Stredozemou sa aj koncom tohto roka vráti na výslnie treťou časťou trilógie „Hobit“. J. R. R. Tolkien ale svoju prvú knihu o hobitovi určenú deťom napísal už v roku 1939 (slovenský preklad vyšiel v roku 1973) a jeho najslávnejšie dielo „Pán prsteňov“ vzniklo na požiadanie vydavateľa po úspechu „Hobita“. „Pána prsteňov“ písal skoro desať rokov a postupne vyšiel v angličtine v rokoch 1954-1955.
Tolkienové knihy boli nielen zaujímavým materiálom pre mnohých fantastiky a dobrodružstva chtivých čitateľov, ale zároveň aj veľkou inšpiráciou pre množstvo hudobníkov. Ak by som sa tu pokúsil uviesť zoznam všetkých, čo sa jeho dielami inšpirovali, tak by z toho bol skoro nekonečný dokument. Napriek tomu sa spolu s kolegami pokúsime priblížiť trinásť z nášho pohľadu najzaujímavejších (najlepších by bolo možno silné slovo) albumov, aspoň sčasti inšpirovaných Tolkienovým dielom.
Debutový album britskej legendy PINK FLOYD bol zároveň aj posledným, na ktorom mal hlavné skladateľské slovo začínajúci narkoman Syd Barrett. Producent albumu sa dokonca vyjadril tom zmysle, že na „The Piper At The Gates Of Dawn“ sa nachádza posledná skladba nahratá Sydom bez prítomnosti LSD v jeho tele, pričom toto LP je považované za najvýznamnejšiu nahrávku psychedelického rocku svojej doby. Divné texty nachádzajúce sa na albume riešia problematiku priestoru, strachu, cyklistiky, ale aj rozprávok a škriatkov. V skladbe „The Gnome“ sa PINK FLOYD inšpirovali priamo dielom J. R. R. Tolkiena.
Koscj
Obal albumu
Video The Gnome
www.pinkfloyd.com
RUNNING WILD – Branded And Exiled (Noise Records, 1985)
Rolf Kasparek je pomerne výrazným príkladom človeka, ktorý jednu kapelu ťahal príliš veľa rokov na to, aby sa nakoniec nestala z vody variacim tieňom samej seba. V prípade RUNNING WILD je to trochu smutný pohľad, pretože kedysi skrátka vedeli, hralo im to a v rámci heavy/power/speed metalu boli zaujímavým a originálnym zjavom, hrajúcim skrátka akosi tvrdšie, ostrejšie, mali atmosféru, zvlášť vo svojom zásadnom „pirátskom“ a históriu ospevujúcom období. Pre túto tému je ale zásadné ich „predpirátske“ obdobie. V roku 1985 na svojom druhom albume pôsobivo, hymnicky a zároveň pochmúrne skladbou „Mordor“ navštívili Tolkienovu ríšu. V čase, keď sme angličtinu okopávali ledva symbolicky a o JRRT sme tušili kulové, sa jej názov komolil napr. na „Modo“. Ale funguje dodnes.
Martin Lukáč
VOIVOD - Rrröööaaarrrr (LP 1986, Noise Records)
Bubeník kanaďanov VOIVOD sa vo viacerých rozhovoroch vyjadril, že „Pána prsteňov“ čítal ešte ako tínedžer, má Tolkiena rád a dodnes sa Tolkienom inšpiruje aj pri svojich grafických prácach. Jeho vplyv sa v prípade VOIVOD ale neobmedzil iba na Awaya, stojí a padá na nej aj voivoďácka legenda o nukleárnom vampírovi menom Voïvod, ktorého domovom bola planéta Morgöth. Počiatky tejto legendy už možno vystopovať na deme „Morgoth Invasion“ a definitívne ju VOIVOD dotiahli na svojom druhom oficiálnom albume „Rrröööaaarrrr“. Atmosférou cyberpunkový, príbehom tolkienovský a hudobne thrashovo-punkový album predznamenal modernú podobu tejto legendy a tak aj Tolkienovi môžeme ďakovať, že tu VOIVOD máme v takej podobe, ako ich dnes poznáme.
Koscj
Obal albumu
Live video (1986)
www.voivod.com
NIHILIST sa rozpadli vlastne hlavne preto, aby sa zbavili Johnnyho Hedlunda. Nechceli ho surovo vykopnúť, vyšpekulovalo to teda takto. Nakoniec sa dobre stalo, miesto jednej deathmetalovej pecky boli za pár mesiacov dve, ENTOMBED a Hedlundovi UNLEASHED. Tí poriadne kopli do vrtule, zhruba za rok a pol dodali dve demá, promo, objavili sa na kompilačke a po EP „And The Laughter Has Died...“ vyšiel na prvého mája 1991 prvý album mimoriadne nekompromisnej deathmetalovej bandy. UNLEASHED už na „Where No Life Dwells“ mali veľmi jasno v tom, čo chcú hrať, ako to chcú hrať, a vlastne aj to, čo budú hrať celý život. Nabrúsený, agresívny death metal starého švédskeho štýlu, absolútne nezameniteľný s akoukoľvek inou kapelou. Zvuk, gitarové harmónie a Hedlundov rev sú trademarkom rovnako ako texty o smrti, temnote a severskej mytológii. V rámci temnoty sa UNLEASHED párkrát inšpirovali aj Tolkienom, keďže podľa Hedlunda stačí, aby bol príbeh dostatočne temný, a hneď je do death metalu viac než vhodný. Na debute sa s Tolkienovým svetom stretávame obzvlášť v skladbe „The Dark One“. V časoch neskorších napríklad vo „We Must Join With Him“ (album „Midvinterblot“, 2006).
Martin Lukáč
Priekopníci európskeho death metalu zo Severného Porýnia – Vestfálska začali v roku 1987 pod názvom CADAVEROUS SMELL. Ako Tolkienovi fanúšikovia to čoskoro zmenili na MINAS MORGUL, a nad všetkými týmito pomenovaniami nakoniec zvíťazil „Veľký nepriateľ“, zlý Ainu MORGOTH. Jeho pevnosť je ospievaná v skladbe „Pits Of Utumno“ z druhého EP „The Eternal Fall“. Začiatky deathmetalových MORGOTH vykazujú veľmi zreteľné ovplyvnenie demami a prvými dvoma albumami DEATH – podobne vystavané gitarové linky („The Travel“ na predošlom EP „Resurrection Absurd“ je miestami takmer citovaním „Born Dead“ z „Leprosy“), a pochmúrna, chorobná atmosféra. Na rozdiel od floridských učiteľov ide o mierne väčší extrém pokiaľ ide o tempá, a aj vokál Marca Greweho je ešte o čosi zbesilejší než Chuckov, ktorého ale ako vzor nepoprie. V každom prípade týchto päť skladieb vo svojej dobe posunulo death metal o kúsok ďalej a naštartovalo nemeckú scénu, ktorá počas rokov vychrlila stovky kapiel. Zďaleka nie každá bola dobrá, ale to, že v súčasnosti je niekoľko najuznávanejších žánrových pojmov aj z Nemecka, je okrem iného tiež zásluhou skupiny, ktorej deathmetalové obdobie vyvrcholilo o rok na to albumom „Cursed“.
Martin Lukáč
Obal albumu
Live video Pits Of Utumno
www.morgoth-band.org
STORMWITCH - War Of The Wizards (CD 1992, Steamhammer)
„War Of The Wizards“ není zdaleka tím nejlepším kouskem z dosud neuzavřené diskografie německých metalových romantiků STORMWITCH (na to jsou tu jiné kádry na čele s klasikou „Stronger Than Heaven“), ale do kategorie „dobrá metalová alba“ se nakonec ještě vejde. Prostřednictvím několika svých výrazných skladeb totiž zdatně navazuje na někdejší jedinečnost kapely, tkvící v kouzelných melodiích, usazených v rámu z ostrých heavymetalových riffů, jež okem ostřížím ve tvaru a formě hlídá nezaměnitelný hlas ústředního čaroděje Andyho „Aldriena“ Mücka. Kusy jako „Listen To The Stories“, „Theja“, „Wooden Drum“, „The Way To Go“ nebo „Wanderer“ v tom však pohříchu zůstaly téměř samy, a tak zbývá už jen textová náplň, kvůli níž můžeme na album, jehož podstata se v době masivního nástupu grunge už tak dost těžko vysvětlovala, vzpomínat. Ani s ní to ovšem není jednoznačné, protože si sice za předobraz vzala Tolkienovo stěžejní dílo, ale z úcty k autorským právům přejmenovala hlavní hrdiny (Aragorn se tak kupříkladu jmenoval Aaron, Arwen byla Arleen, Sauron Xänteur a „nejhůře“ dopadl Frodo, který si odnesl poněkud zženštělé jméno Theja), takže člověk věci neznalý by klidně nemusel celému tomu koncepčnímu oříšku přijít na kloub, byť samozřejmě platí, že jen těžko si i tak lze splést příběh o tom, kdo nese záhadný prsten kamsi do dáli jej zničit. Dohromady je ale jisté, co jsem zmínil už v úvodu: „War Of The Wizards“ je v zásadě dobrým albem.
Louis
INSANIA - R.U.Dead? (MC 1992, samovydanie)
INSANIA - Crossfade (CD 1994, Malárie Records)
Jedna z najoriginálnejších českých kapiel sa podľa speváka a gitaristu zoskupenia Polyho neinšpirovala len textovo, ale hlavne atmosférou. Na kazete „R.U.Dead?“ sa objavili dve inštrumentálky jasne odkazujúce na Tolkienové knihy „March To Minas Morgul“ a „The Attack On Osgiliath“. Na debutovom albume z roku 1994 použili priamo Majstrov text v „Riddles In The Dark“ a v „Shriek From Mountains“ obsadili detský zbor Rosa v úlohe Hobitov. Odporúčam tiež klip „Zimní varováni“ v ktorom si úlohu Gandalfa zahral brnenský výtvarník a tulák Sonny Halas. Veľmi silná inšpirácia dielom pána profesora sa u INSANIE definitívne skončila práve na „Crossfade“ a na nasledujúcich albumoch sa už brňáci posunuli k novým témam. Aj napriek tomu mám dodnes INSANIU zafixovanú ako tých, čo Tolkienov odkaz dokázali spracovať s gráciou a nadhľadom.
Koscj
Obal R.U.Dead?
Obal Crossfade
Video Zimní varováni
www.insania.freemusic.cz
Na nórsky, prípadne škandinávsky blackmetalový výbuch zo začiatku 90. rokov tak trochu nečakane a nezvyčajne prudko reagovala extrémna metalová scéna v Rakúsku, ktoré bolo dovtedy doménou niekoľkých dodnes historicky dôležitých grindcoreových a deathmetalových bánd, ktorých nahrávky času čelia so cťou. Podobne ako v Nórsku aj tu to miestami vyzeralo ako „desať ľudí má pätnásť kapiel“. Jednou z najsilnejších boli viedenskí ABIGOR, pre tento článok zaujímaví aj tým, že ich prvé demo sa volalo „Ash Nazg...“. Prvý dlhohrajúci album „Verwüstung...“ vyšiel „na Dušičky“ v roku 1994 a prináša „žánrovo presný“, chladný, mrazivý a pochmúrny, zlovestne znejúci black metal. Ten však nie je kópiou nórskych „modiel“, melódie i harmónie sú iné, atmosféra je taká akási „stredoveká“ a povedzme si úprimne, nórskych učiteľov rakúski žiaci po hráčskej stránke predbehli o celý level, v súboji s nimi by v tej dobe obstáli možno ENSLAVED alebo EMPEROR. ABIGOR sú tu veľmi schopní skladatelia, náladové a harmonické, gitarovo prepracované pasáže kombinujú s dosť besnými nárezmi aj akustickými vyhrávkami. V tých časoch hlavne pohanská a stredoveká tematika sa Tolkiena dotkne v skladbe „In Sin“, kde však okrem zaklínadla z Jedného prsteňa zaznejú aj mená Kristus a Beliál.
Martin Lukáč
Obal albumu
Video In Sin
www.abigor.at
DØDHEIMSGARD - Satanic Art (CD 1998, Moonfog production)
V roku 1998 kapela DØDHEIMSGARD vydáva EP s názvom „Satanic Art“ a hneď rok na to „666 International“. Dostala sa nimi na vrchol blackmetalovej scény. Úspech tkvel hlavne v originalite. Čo však robí album s názvom ako „Satanic Art“ v tomto článku? Fakt, že DØDHEIMSGARD sa pri nahrávaní inšpirovali Tolkienom prekvapil aj viacerých redakčných kolegov, ktorí si kapelu spájali s celkom inými témami. Ako dôkaz si pozrite text skladby „Symptom“, v ktorej sa okrem drakov spomína aj stredozemské jazero Mirrormere.
Koscj
AMON AMARTH – Once Sent From The Golden Hall (CD 1998, Metal Blade)
Fajn, partia okolo bradatého bojovníka Johana Hegga dnes už je kapelou, ktorá žije z hudby, nemá ako prekvapiť, aj preto, lebo nevydarené hudobné zariskovanie ju môže poslať naspäť kamsi do roboty, a to najlepšie, čo v nej bolo, predviedla na prvých troch albumoch. Možno ich dnes niekto označí aj za „agro“, jedno sa im však odpárať nedá – ako Švédi sú príslušníkmi jedného z tých štyroch – piatich národov, ktoré s hraním vikingského (death) metalu nevyzerajú ako tlupa pozérov bez šajnu a koreňov. Že je väčšina ich tvorby venovaná dávnym predkom, to netreba príliš zdôrazňovať, v názve však majú Tolkienovu Horu osudu (tiež známu ako Orodruin), a presne tej je venovaná epicky dosť rozviata skladba „Amon Amarth“ z debutu, ktorý v žánri melodického severského death metalu priniesol niečo nového, osviežujúceho a strhujúceho silou i divokou bojovníckou vášňou.
Martin Lukáč
Ptáte-li se, jaká nahrávka na motivy díla profesora Tolkiena se mi vybaví jako první, bez váhání vám řeknu, že „Nightfall In The Middle-Earth“ krefeldských obroditelů německého speed metalu BLIND GUARDIAN. Vlastní cesta, kterou počali prošlapávat nejpozději od třetího studiového zářezu „Tales From The Twilight World“ a vychytávali na následovnících „Somewhere Far Beyond“ či „Imaginations From The Other Side“, se totiž s definitivní platností zařízla do povrchu Středozemského právě zde. Bylo to sice naposledy, kdy ještě posluchač neměl pocit přeplácaného sborového předvádění se s vysmaženou sólovou kytarou, unavující v neustálých „sólíčkách“ a hudební/nápadové vyčerpanosti souboru, ovšem tahle procházka po Silmarillionu stála a dodnes stojí za to (i bez tak často potřebné berličky kdysi oblíbeného alba). BLIND GUARDIAN tady potvrdili, že jim už dávno nestačí nasadit dva kopáky a hurá na zteč, naopak zodpovědně pracují se změnami temp a často věci akusticky dokreslují či proměňují. Není tedy divu, že každá z obsažených skladeb má svoji platnost a kouzlo. Zpětně bych si dnes odpustil snad jen ty věčné předěly, ale to už je daň za monotématickou nahrávku. Máte-li zájem znovu vejít mezi zhudebnělé řádky knihy, poslužte si, a jako podkres by se vám mohla hodit i dávná „nadšenecká“ recenze kolegy Marigolda.
Darkmoor
Obal albumu
wwww.blind-guardian.com
Ktorá kapela sa najviac naviazala na tolkienovské príbehy? Po dlhšom váhaní by u mňa predsa len zvíťazili blackmetalisti SUMMONIG nad heavíkármi BLIND GUARDIAN. Nenapodobiteľná atmosféra Stredozeme a jej príbehov je do hudby tohto zoskupenia vtlačená pečaťou z čierneho kovu tej najvyššej kvality. Rakúšania nikdy nezložili ani notu materiálu a nenapísali jediné slovo textov bez toho, aby pri tom nemysleli na Stredozem a príbehy jej obyvateľov. Práve z tohto pohľadu je ťažké z ich diskografie vybrať album, ktorý je najviac „tolkienovský“. Mne osobne sa viac páčia albumy po prerode SUMMONING, aj keď ten najnovší skôr nie.
Koscj
Obal albumu
Ukážka
www.summoning.info
AUGURY (JOR) - Temptation Of Oath (demo 2004, samovydanie)
Celkom na koniec som si nechal z recenzovaných nahrávok tú najnovšiu a zároveň aj najexotickejšiu. AUGURY z Jordánska vydali v roku 2004 svoju prvú a zároveň doteraz aj jedinú nahrávku dokazujúcu, že tolkienové eposy sa dostali aj do arabského sveta. Hoci ťažko posúdiť, či je to zásluhou kníh alebo filmov. V každom prípade, trojskladbové EP Jordáncov patrí ku kvalitnejším záležitostiam aj v porovnaní s európskou či americkou konkurenciou. V melodicko-blackmetalovom i technicko-deathmetalovom kabáte tejto nahrávky ožívajú príbehy bojov dobra a zla v tolkienovskom svete.
Koscj
-bez slovního hodnocení-
Návrat po šestnácti letech. Navíc víceméně autorská deska Roberta Smitha. Navazují na nejlepší kousky své diskografie a současně se zbytečně neopakují. Poslouchám to poslední dva týdny a moje dojmy stále rostou.
Bilanční a v rámci možností i moderní album zároveň. Typičtí BODY COUNT místy výrazně oživení působením hostů. Album sotva překvapí něčím neotřelým, ale dá se mu odolávat jen do prvního výkřiku "madafaká". Pak už je to zase všechno zpátky v 90's.
Faust a spol. tentokrát více přitlačili na pilu a natočili o poznání méně přátelskou desku. Více black metalu a méně zjemňujících prvků. I tak je materiál pěkně diversifikovaný, jen je méně přístupný a chybí mu ona zpěvnost, vzletnost a naléhavost.
Čistý death/doom. Špinavý, jeskynním marastem až po krk nasáklý. Ale také spíše jednoduchý, držící se jako klíště žánrových standardů bez nejmenší ochoty alespoň základně experimentovat. Co mu však nechybí, je tolik potřebná neotesanost a hrubozrnnost.
Nejvíce přístupná deska GAEREA. Portugalci sice stále preferují rychlá tempa, ale materiál zároveň různě zahlazují, kudrnatí a zjemňují. A vesele do něj integrují jeden post-metalový prvek za druhým. Black metal pro masy, nicméně velmi pěkně složený.
(Raw) blackmetalový projekt z pokojíčku se vším všudy. Tentokrát za materiálem stojí osoba pohlaví něžného. Slyším za tím trochu SATANIC WARMASTER, SARGEIST, ORDER OF NOSFERAT a nebo také WINTER LANTERN. Jednoduchá, leč dobře poslouchatelná deska.
Debutové album hardcore kapely, která je složena ze členů ve svém žánru vyhlášených švédských skupin OUTLAST a VICTIMS. Dvacet minut nekompromisního nátěru brousícího až do oblasti crustu.